Roman Borák: Ako sa stal oficiálnym fotografom MS v motokrose?

26.07.2019....

Medzi fanúšikmi motoristických športov je najpopulárnejším podujatím Formula 1, nasleduje Moto GP (cestné motorky) a hneď potom trieda MXGP – Majstrovstvá sveta v motokrose. Každý víkend si triedu MXGP pozrie 25 – až  45 000 divákov. Počas víkendu Monster Energy FIM Motocross of Nations (Majstrovstiev svet národov) si tento šport nenechá ujsť až do 100 000 ľudí! O ich dokonalý zážitok – a samozrejme aj o show – sa stará početná skupina technikov, kameramanov, režisérov, fotografov a medzi nimi nájdete aj Slováka – Romana Boráka. Práve on je dnešným hosťom Magazínu AQT.

Aký je jeho pracovný deň?

“To by som mohol začať v zásade počítať už od zatvorenia dverí na dome. Lebo musím sa na preteky nejako dostať. Keď sa tam dostanem, čo je zhruba štvrtok večer, tak potom alebo v piatok ráno máme spoločné stretnutie, meeting. Tam si povieme, čo bude nasledovať v sobotu, nedeľu, aké fotenia. Pre koho budeme fotiť, čo budeme fotiť a urobíme si harmonogram. Ja som totiž oficiálny fotograf pre spoločnosť YouthStream – promotéra majstrovstiev sveta v motokrose. Sme  dvaja – je tam so mnou ešte jeden kolega z Talianska Massimo Zanzani. Rozdelíme si, kto bude čo fotiť, spíšeme si program, do ktorého nám veľakrát pribudne 50 % až 100 % ďalších vecí. Takže začíname naplno a postupne pridávame.Vyrazíme do Paddocku, vyrazíme na fotenia, ktoré sú naplánované presne na čas,” prezradil pre Magazín AQT.sk Roman.

Roman Borák MXGP Trentina (Itálie)

To ale určite nie je všetko! “Sú rôzne podpisové akcie, to všetko musíme zdokumentovať. Keď v piatok končíme, máme nafotených 1000 – 1500 fotiek, v nohách máme 15 – 20 km. Vtedy prichádzajú fotografi, ktorí fotia pre časopisy. Rozdiel medzi nami je ten, že chodia neskôr –  až v piatok poobede alebo k večeru – fotia sobotu a nedeľu. Nechcem povedať, že fotiť pre časopis je jednoduché, ale stačí im 50 až 100 dobrých fotiek. My za víkend nafotíme 2 – 4 000 fotiek a každý deň ich musíme dať von minimálne 200. Respektíve každý večer. Takže my cez deň fotíme a večer, keď už nie je vonku vidieť a nemáme čo fotiť, sadneme si pred počítač a spracovávame fotky. Do desiatej musia byť von pre tlačovú správu. Ostatné fotky môžu byť teoreticky hotové do rána. Ale keďže sa chceme trochu vyspať, tak sa to snažíme urobiť do jednej, alebo do druhej, potom si na pár hodín ľahnúť a ráno začína kolotoč znovu,” vysvetľuje fotograf.

Ako fotí a ako fotky upravuje?

Roman Borák nám prezradil, že fotky, ktoré počas pretekov nafotí, sa snaží upravovať čo najmenej. “Ak sa budeme zapodievať 5 minút s jednou fotkou, tak ich dáme von 20 za večer a my potrebujeme 200 – 300. A keď sa budeme päť minút hrať s jednou fotkou, tak nebudeme vôbec spať . Ani v piatok, ani v sobotu, ani v nedeľu. Možno, že to zvládneme na dvoch podujatiach, ale my máme sezónu, ktorá trvá až do októbra. To máme dvadsať, dvadsaťtri pretekov – a to by sme nezvládli. Takže všetko si musíme nejakým spôsobom ekonomicky vypočítať. ”Ďalej dodáva, že nefotí do RAWu, ale do JPEG. Viete prečo? “Ak by som mal fotiť do RAW-u, tak si neviem predstaviť, aké veľké súbory by to boli. Koľko by som potreboval miesta, nehovoriac o spracovaní. To je nemysliteľné, nemožné. Tým, že fotím do JPEG-u, tak musím viac rozmýšľať o nastavení  fotoaparátu, lebo z JPEG-u neviem v zásade vytiahnuť to, čo viem vytiahnuť z RAW-u. Tým pádom všetko musím mať skoro stopercentne nastavené. Samozrejme, k tomu mi pomáhajú skúsenosti ktoré mám.”

A ako je to s úpravou fotografií? “Upravujem v Lightroome. Photoshop používam minimálne. Kto pozná Lightroom vie, že tam sa nejaké veľké úpravy robiť nedajú. Skoro každú fotku upravujem, máloktorá sa neupravuje, ale minimálne v tom, že ju orežem, lebo nie vždy sa podarí všetko. Napravím horizont, nejaký kontrast, farbu, doostrím a fotka ide preč.”

Akú techniku používa?

Je jasné, že na takom prestížnom podujatí ako je MXGP, musí mať fotograf k dispozícii adekvátnu techniku. Ako je na tom Slovák Roman Borák? “Používam najvyššiu radu techniky od spoločnosti Canon. Vyššia technika už v zásade ani nie je. Sú to jednotkové fotoaparáty (Canon 1DX) a L-kové sklá. Je to preto, že tá kvalita je asi najvyššia, aká môže byť. Druhá vec je, že nielen kvalita spracovania je dôležitá, ale aj kvalita výsledných fotografií. Fotenie motokrosu by som prirovnal k nejakej bitke v druhej svetovej vojne, niekde na poli. Lebo u nás sa vyskytuje nielen prach a blato, ale fotím aj snowcross, to je na snehu, takže v lete na trati môže byť +40 aj viac, keď sme niekde na juhu. Ale na druhej strane, keď fotím v zime snowcross tak môže byť -30. Tá technika to zvláda. Zvláda blato, prach, zvláda všetko. Jeden fotoaparát mám už zhruba desať rokov, druhý možno päť, obidva majú určite cez pol milióna snímok – a o tých L-kových sklách ani nehovorím. Jednoducho, je to spoľahlivé,” vysvetľuje Roman s tým, že ako profík si nemôže dovoliť povedať, že jednoducho nemá fotku. “Či prší, sneží, je slnko, práši sa alebo je blato, tú fotku urobiť musím. Preto mám väčšinou po dve veci z každého, niektoré mám po tri, aby som nemusel povedať, že – prepáčte nemohol som to urobiť, lebo mi zlyhala technika. Takže preto fotím s takou technikou, s akou fotím.”

Ako zvláda extrémne náročnú prácu?

Fotenie motokrosových pretekov je veľmi náročné na kondičku, to je asi jasné všetkým. Roman Borák počas jedného dňa fotenie “nabehá” približne 20 – 25 kilometrov, niekedy aj viac. A je to nielen o chôdzi, ale aj o behu, pretože by sa inak nestihol včas dopraviť tam, kde to potrebuje. A potom, ako sme už spomenuli, sadá k počítaču a do noci pracuje.

“Od piatku do pondelka niekedy v súčte naspím 10 – 12 hodín, nie viac. Je to fakt fyzicky náročné. A aby som to zvládol, tak sa snažím v zime niečo robiť s kondíciou. Buď na bicykli, alebo posledné roky chodím behať, doma robím nejaké ľahké cvičenia. A okrem toho, ak je vonku + 40 a ja mám na sebe 20 – 30 kíl techniky, je to aj o kondícii, aj o výdrži. Nemám totiž na pretekoch napríklad možnosť vrátiť sa pre baterku. Takže – keď mám dva fotoaparáty, mám to na popruhoch. Jeden veľký fotoaparát s veľkým objektívom, druhý tiež s relatívne veľkým objektívom. Ďalšie štyri, alebo päť objektívov mám vo veste, štyri baterky vzadu, plus tužkové baterky, ďalší blesk. Dve vody, minerálky, lebo nemám čas odbehnúť sa napiť a keď je horúco, toho vypotí veľa. A aby som to zvládol, tak je dobré v zime niečo so sebou robiť, nielen ležať a mať vyložené nohy.”

Roman Borák a Antonio Cairoli (MXGP Lotyšska)

Aká bola jeho cesta k motokrosu?

Fotograf sa dostal k motokrosu už ako dieťa. Takto si na to spomína. “Začal som jazdiť motokros, keď som bol malý chlapec. Predstavil mi ho otec. Potom som jazdil aj závodne, dokonca – musím sa pochváliť – som vyhral juniorské majstrovstvá Slovenska. No a na tomto motokrose ma otec občas fotil. Cez neho som sa dostal aj k fotkám a už ako dieťa som začal fotiť. vtedy ešte na Praktiku a Zenit, dokonca som mal doma aj fotokomoru. Určite tie fotky neboli kvalitné, ale snažil som sa – a to som mal vtedy nejakých 10 – 12 rokov,” spomína s úsmevom Roman.

Aká bola jeho cesta k foteniu?

“S fotením som sa stretával každý deň, keďže som robil v spoločnosti, kde som fotoaparát potreboval. Neskôr som si urobil motokrosový trénerský kurz a začal som trénovať chlapcov. Popritom som si občas odfotil ich preteky, tréningy. Až jedného dňa sa ma ktosi opýtal, či by som mohol tie fotky poslať aj do časopisu, myslím, že to bolo Enduro Aktual. Tak som poslala a vzápätí došla otázka, že či by som mohol k tomu napísať aj krátky článok. Tak som napísal. Neskôr to pokračovalo aj do iných časopisov na Slovensku,” spomína si pre Magazín AQT Borák.

“Po rokoch som sa rozhodol, že pôjdem aj na majstrovstvá sveta. Vtedy sa u nás jazdili majstrovstvá sveta triedy MX3 – to bola trochu nižšia trieda, než fotím teraz. V tom čase mi veľmi pomohol Facebook, sociálne siete. Keďže väčšinu fotiek, ktoré som fotil, som tam zavesil, pomohla mi náhoda. Práve v tom čase vypadli nejakí fotografi pre spoločnosť YouthStream. Tak oslovili v polovici sezóny mňa, keďže videli moje fotky. Tak som im do konca sezóny vypomohol a na konci sezóny sa ma opýtali, či by som pre nich nemohol fotiť aj naďalej. ďalšie sezóny. A takto som sa dostal aj k foteniu svetového motokrosu.”

Aké sú zásady fotenia motokrosu?

“Fotiť motokros je náročné, ale keďže som voľakedy jazdil motokros, taj to vnímam trošku inak.A keď hovorím, že je to náročné, je to pravda, ale keď vás to baví, tak ako mňa, potom sa to dá a je z toho aj radosť. Nehovoriac o tom, že možno mám trochu iné videnie. Ale to je na tom to pekné, lebo keby sme mali všetci rovnaké videnie, asi by bolo všetko kakaové,” zasmial sa Borák s tým, že vždy sa mu páčili fotky, ktoré mali emóciu a dynamiku.

“Možno niekto povie, že v každej fotke je emócia, ale ja to vnímam inak. Dynamika vo fotke pre mňa znamenala to, že som začal fotiť panning, mierne rozmazané fotky. Nie všetkým sa to, samozrejme, páči. Veľakrát používam časy 1/8s, 1/10s, 1/15s, 1/20s, ktoré sa v zásade ani nedajú udržať v ruke. Človek na to musí mať skúsenosti, musí byť vytrénovaný. Dovolím si tvrdiť a myslím si, že je to úplná pravda, že v motokrose takéto fotky celosvetovo fotím len ja. Snažím sa, aby tá fotka bola málinko podexponovaná, skôr ako preexponovaná. Vtedy sú farby sýtejšie, vtedy má fotka viac atmosféru pretekov, pre mňa je krajšia. Samozrejme, ale záleží na tom, čo fotím,” vysvetlil nám.

“A nehovoriac o tom, že veľmi rád fotím, aj keď to nie je úplne to pravé orechové. Lebo my fotíme aj v priebehu dňa, na tom najväčšom slnku, s najväčšími kontrastami, ktoré môžu cez deň byť. Keď je +40 a rovno nado mnou je slnko, či už je to v Portugalsku, alebo v Taliansku, Španielsku, Švédsku a je teplo a je krásne, tak mne sa to páči. Je to úplne iné, ako keď je zamračené a všetko je “ploché”. Vtedy strácam trochu motiváciu, lebo viem, že tie fotky nebudú pre mňa také pekné a emotívne, ako by som si predstavoval. Takže som veľmi rád keď vyjde slnko a nebodaj sú ešte nejaké obláčiky na oblohe…” 

Zdroj: Magazín AQT

Zdroj foto: BS-MX